Námestovo/Bratislava
2. mája (TASR) - Rieku Orava tvoria Biela Orava, prameniaca v Oravskej
Magure a Čierna Orava, pritekajúca z Poľska. Na ich sútoku stojí Oravská
priehrada, vodné dielo, od spustenia ktorého do skúšobnej prevádzky
uplynie v utorok 2. mája 70 rokov.
Územie v okolí rieky Orava na severe Slovenska trápili povodne od čias
valaskej kolonizácie v 16. storočí. Prvý drevený projekt priehrady
navrhli v prvej polovici 18. storočia, ktorý je uložený v Oravskom múzeu
na Oravskom hrade. Po jednej z najničivejších povodní v roku 1813, pri
ktorej zahynulo na Orave 180 ľudí a 7000 kusov dobytka, sa objavili
viaceré projekty rôznych typov priehrad, napríklad v roku 1870 návrh
železobetónovej priehrady.
Tento návrh sa nerealizoval, ale na jeho základe sa v roku 1871
uskutočnili prvé konkrétne merania a výskumné aktivity. Ďalší projekt
priehrady vypracovali počas prvej svetovej vojny, ktorý bol v období
prvej Československej republiky zahrnutý do vodohospodárskeho plánu
rieky Váh.
Na prelome 30. a 40. rokoch minulého storočia začala v hospodárstve
krajiny zaujímať popredné miesto elektrifikácia. Dôraz na vybudovanie
priehrady ovplyvnila aj skutočnosť, ktorou bolo obmedzenie dodávok uhlia
z Česka po vyhlásení autonómie Slovenska a následnom vzniku vojnovej
Slovenskej republiky (1939 – 1945). Preto nemohla zostať nevyužitá taká
výhodná možnosť, ako v mieste sústredenia hydroenergetického potenciálu
rieky Oravy vybudovať aj energetický zdroj.
Súčasná podoba priehrady sa začala realizovať na základe
architektonického projektu Pavla Andríka v júli 1941. Hneď na začiatku
výstavby sa vynorili technické problémy, ktoré súviseli s geologickou
stavbou podložia. Vyriešila ich konštrukcia priehradného telesa, keď v
miestach najväčších očakávaných vztlakov boli vybudované 20 metrov dlhé a
šesť metrov hrubé "predložené" betónové bloky, čím tlak vody nad nimi
prispieval k stabilite priehradného múru a k zabráneniu posunu jeho
jednotlivých blokov. Prvé základy priehrady sa začali kopať 11. októbra
1941.
Po vyriešení viacerých technických problémov a prepracovaní projektovej
dokumentácie sa 2. mája 1953 spustila do prevádzky prvá Kaplanova
turbína. K nej pribudla neskôr aj druhá turbína. Do úplnej prevádzky
spustili priehradu v roku 1954.
Pod vodnou hladinou priehrady ostali obce Slanica, Osada, Oravské Hámre,
Ľavkov, Ústie nad Oravou a dve tretiny Námestova, preto v meste nie je
historické centrum. Nad hladinou Oravskej priehrady ostalo len návršie s
barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce
Slanica. V interiéri kostola je od roku 1973 expozícia zbierok Oravskej
galérie.
Hlavnou funkciou vodného diela Orava je akumulácia vody na zlepšenie
prietokov a zadržanie špičiek povodňových prietokov. Od roku 1979 je
súčasťou priehrady, či Vodného diela Orava aj nádrž Tvrdošín, ktorá
funguje ako vyrovnávacia nádrž vodnej elektrárne Orava. Priehradný múr
Oravskej priehrady sa nachádza tesne pod bývalým sútokom Čiernej a
Bielej Oravy. V tomto mieste sa údolie rieky Orava zo šírky asi 3,5
kilometra nad obcou Ústie zužovalo na šírku asi 125 metrov.
V roku 1979 vyhlásili územie Hornej Oravy s priehradou za chránenú
krajinnú oblasť (CHKO) a Oravská priehrada bola zapísaná do Zoznamu
medzinárodne významných mokradí (Ramsar wetlands).
Komplexná revízia vodného diela Orava pri úplnom vypustení nádrže sa uskutočnila 1. apríla až 30. septembra 1990.
Na území CHKO vybudovali v roku 1999 náučný chodník, ktorého cieľom je
sprístupnenie informácií o prírodných hodnotách Oravskej priehrady a
aktivizovanie návštevníkov priehrady k zvýšenému záujmu o ochranu
prírody v tejto oblasti.
Oravská priehrada sa rozkladá na ploche takmer 35 kilometrov
štvorcových. Zmestí sa do nej približne 374 miliónov kubických metrov
vody pri maximálnej výnimočnej hladine. Vo vodnej elektrárni Orava sú
nainštalované dva turboagregáty s celkovým výkonom 21,75 MW a maximálnym
prietokom vody do každého agregátu po 50 m3/sec. Ročná výroba
elektrickej energie dosahuje priemerne 31 GWh.
0